„Vojna“, ktorá k nám prichádza cez televízne obrazovky.
Dlhší čas som premýšľala nad tým, čo môže byť vojnou, ktorú nevidíme. Ako som tak nad tým rozmýšľala napadlo mi skutočne veľmi veľa vecí. Na počudovanie je v spoločnosti veľmi veľa skrytých „vojen“, o ktorých možno veľakrát vieme, ale nevidíme ich. Alebo ich aspoň vidieť nechceme. Pritom sú skutočné. Tak či onak, rozhodla som sa pre „vojnu“, ktorá sa k nám dostáva cez televízne obrazovky. „Vojna“, ktorú sledujeme a napriek tomu nič nevidíme.
V televíziách sme mali možnosť veľakrát sledovať show najrôznejšieho charakteru. Pred pár rokmi boli na Slovensku vysielané dve nemenované spevácke súťaže. Mňa však zaujala jedna z nich. Ako to už u nás chodí, prebrané formáty zo zahraničia. Pravidlá, kulisy všetko podľa vzorov. Okey, sú úspešné. Dobre, dávajú možnosť mladým talentom dostať sa do showbiznisu. Je to zábavné, diváci to milujú, porota je perfektná, vie sa aj rozplakať keď treba. Všetci im všetko veríme. Z našich obývačiek obdivujeme spevácke výkony, plačeme nad ťažkými životnými príbehmi ľudí, ktorí napriek chorobe, znásilneniu, tyranii a neviem čo ešte spievajú úžasne. Tí, konkrétni, ľudia to však naozaj myslia úprimne. Sú šťastní, že spev je to, čo im ide. Neuvedomujú si, že všetko to zlé, čo sa im v živote stalo, všetko kvôli čomu oni plačú, využívajú v takýchto súťažiach len vo svoj prospech. A že v skutočnosti je to každému tam jedno. Myslím si, že to nebude náhoda, že v danej súťaži je každý tretí spevák s ťažkým životným príbehom. V americkej verzii súťaže bol azda aj každý druhý na zaplakanie. Keď tak rozmýšľam, neviem kde tých ľudí stále berú.
Diváci si neuvedomujú ako sú manipulovaní tvorcami takejto podarenej show. Možno keby nahliadli do zákulisia výroby. Keď si zoberieme napríklad porotcov, tí vždy vedia každého presne správne zhodnotiť, vedia, čo treba povedať, ako sa zatváriť. Nuž, keď to má niekto v scenári pred sebou ani sa nečudujem. Neverila by som, keby som nevidela. Bohužiaľ, nie je to úprimné, nie je to spontánne. Porotcovia sú ovládaní ako bábky. Aby som im neublížila. Neviem, či im to vyhovuje. Či by radšej nehovorili svoj vlastný názor. Naozaj neviem. Ale pravdou je, že „tí zo zákulisia“ im presne diktujú, komu čo povedia, ako mu to povedia, dokonca či sa majú zasmiať, tváriť znechutene, ba či sa majú rozplakať. Neuveriteľné, možno hnusné, ale je to tak. Sama seba sa pýtam prečo. Nedokážu vyjadriť svoje skutočné názory? Musia im „tlačiť“ do hláv čo majú povedať? Na obrazovkách to však nevidno. Veľa ľudí túto show sleduje, fandí jej. Ona by ani nebola zlá, keby bola naozaj taká na akú sa iba hrá.
Zhodou náhod poznám ľudí, ktorí sa do tejto súťaže zapojili a aj postúpili. Poskytli mi zopár informácií, o ktorých však majú zakázané hovoriť. Zmluva, ktorú museli podpísať bola taká dlhá, že jeden večer by na jej prečítanie nestačil. Keď ju však zhrnieme, nevyjde nám z nej nič iné ako to, že oni ako súťažiaci nemôžu nič, len to čo sa im povie ale robiť s nimi si ONI môžu čo len chcú. Vyhodiť vás môžu? Jasné, a bez dôvodu. Hocikedy zobrať späť? Áno, opäť len tak, lebo chcú. No a ak je náhodou súťažiaci pekný musí sa tváriť, že je single. Pretože vedenie to tak chce. Láka to viac fanúšičiek a im peniaze do vačkov.
Nehovorím, že tento problém je skutočnou vojnou. Populácia má oveľa závažnejšie problémy, ktoré by sa mali riešiť. Ale aj napriek tomu, som sa rozhodla napísať práve o tomto, keďže som z rôznych strán počula o veciach, ktoré sa v tejto súťaži dejú. Nedalo mi to. Pretože sama nerozumiem tomu, na čo je to dobré. To fakt sa už nič nedá robiť bez toho aby sa každý len na tom nabalil? Prečo to nemôže byť naozaj úprimné? Načo sú dobré scenáre úplne pre každého? Hneď ako sa vypnú kamery každý má každého na háku nikto sa už o bežného človeka tam nezaujíma. Naopak, kamera beží a moderátor sa tvári ako najlepší kamarát každého jedného účinkujúceho. Neviem, prečo je tomu tak. Prečo sa tam všetci hrajú na niečo, čo v skutočnosti nie sú a chránia sa pochybnými zmluvami. Niektorí diváci si to možno uvedomujú. Napriek faktom a skutočnosti, ktorá tam prevláda, je táto súťaž medzi ľuďmi veľmi obľúbená a sledovanosť musí tvorcom robiť úsmev na tvári. Ja to nepozerám vôbec. Ale ide len o môj subjektívny názor na danú vec. Úprimne si myslím, že v budúcnosti nás nič lepšie nečaká a vždy to bude tak. Médiá majú moc, ktorú využívajú a niekedy, bohužiaľ, zneužívajú.